Ako som sa bola školiť sebamotiváciu


freedom

Tak som sa jedného krásneho dňa rozhodla ísť trochu vyškoliť. Nieže by som tých pracovných školení nemala dosť, to sa povedať nedá. Každý mesiac sú nové témy. Ale sebamotivácia? To som sa ešte neškolila. Je to vôbec treba? Čo mi to prinesie? Veď keď je človek čo i len trochu múdry, vie čo ho štartuje do života a na čom zapracovať, aby vstával s úsmevom na perách. Ale..

Čítať viac z tohto článku

Pripraviť sa, pozor, št…


1621944_10203373889257065_1781753136674386655_nSom hrdina.

Požiadala som o pomoc a už to nejako pôjde. Naštartovaná, motivovaná, hurá do zmeny. Bude to všetko dobré a hlavne to pôjde rýchlo, veď mám tú najlepšiu pomocnú ruku akú som si mohla želať. Úlohy nie sú ťažké, času mám dosť. Bude to naozaj hračka. Konečne nový život, konečne nové priateľstvá, zážitky, konečne nové záujmy a hlavne konečne roztrhnutie závoja nevedomosti a priamy pohľad na realitu a život.

Presne takto som sa cítila pred necelými dvomi mesiacmi, keď som odchádzala z jedného stretnutia. Ako veľmi som sa mýlila. Ako veľmi som bola zaslepená. Alebo som to možno aj naozaj tak vnímala a bola odhodlaná začať nanovo. Život mi však ukázal, že zďaleka to nie je také jednoduché a priamočiare. Aspoň nie u mňa a aspoň nie teraz.

Čítať viac z tohto článku

Zaseknutá


2723321558_elevator_xlarge - kópiaNie je to tak dávno čo som absolvovala jednu menej príjemnú záležitosť. Dobrovoľne nedobrovoľne. Kráčam z práce domov a teším sa na to, že mám trochu viac času a stihnem urobiť čo som si naplánovala. Ešte cestou zo zastávky si v duchu hovorím: “pôjdem pekne pešo po schodoch, nezaškodí mi to veru, pohyb je zdravý.” Bývam na piatom poschodí, takže tých schodov je celkom dosť. Každé ráno chodím pešo dole, ale to je zase to ľahšie zdolávanie schodov. Keď som však prišla do vchodu, automaticky som stlačila tlačítko privolania výťahu. A potom som si povedala, že keď už ide teda dolu, tak sa zveziem, že stačí keď až od zajtra budem chodiť pešo, že ten jeden deň nič neznamená. A tak som nastúpila, zadala číslo poschodia a výťah sa pohol.

Čítať viac z tohto článku

Náhodné stretnutie


Tento príbeh mi prišiel emailom. Zaujal ma natoľko, že sa chcem s vami podeliť.
……
Jedného dňa, keď som šiel zo školy, uvidel som chlapca z mojej triedy, ktorý šiel zo školy domov. Bol to Kyle. Vyzeralo to, že nesie domov všetky svoje knihy.
Myslel som si: “Kto by odnášal v piatok všetky knižky? Musí to byť pekný magor.” Ja som mal naplánovaný celý víkend – párty a futbalový zápas s priateľmi zajtra popoludní. Čítať viac z tohto článku

Pomoc bez slov


Dnes vám predstavím jednu kapitolu z knihy Eckharta Tolleho – Nová Zem. Hovorí v nej o tele bolesti a skúsenosti, ktorú zažil.

Človek so silným, aktívnym telom bolesti šíri okolo seba energiu, ktorú ostatní vnímajú ako čosi nepríjemné. Ľudia sa takému človeku vyhýbajú, alebo sa snažia komunikáciu s ním obmedzovať na minimum. Jeho energetické pole ich odpudzuje. Niektorých sa dokonca zmocní agresívna nálada, začnú na dotyčnú osobu útočiť hrubými slovami a niekedy aj fyzicky. Podľa všetkého je v nich niečo, čo rezonuje s jeho telom bolesti. To, na čo tak prudko reagujú, je aj v nich. Je to telo bolesti. Čítať viac z tohto článku