Slnko, svetlo, radosť


12801380_543581762479376_4998352407337953870_n

Zdroj obrázku  Liečivé kamene

Ešte pár dní nám vládne pani zima. Jej moc v toto obdobie nebola taká silná ako po minulé roky. Keď sa obzriem späť, zdá sa mi, ako keby ani nebola. Tých pár dní, keď bolo mrazivo pretkávali dni dažďa, alebo občasného slnka. A miestami sa zdalo, že už prichádza jar. Tak akosi som nemala priestor sa “uložiť na zimný spánok” ako medveď a oddýchnuť si. Nechať vyštípať líca od mrazu, užiť si padajúce snehové vločky na tvár, slnečné lúče, ktoré šteklili v studené dni…

Ešte pár dní a zimu vystrieda jar. Tak už to jednoducho v prírode chodí.

Obhliadnuc sa dozadu na pár posledných mesiacov, mám pocit ako by som prežila pár rokov. Všetko bolo také intenzívne, také hektické, bolo toho tak veľa. Práca, stretnutia, priatelia, akcie… Bolo to však moje rozhodnutie a nemôžem si nič vyčítať. Teda môžem, ale nechcem. Skúsim v tom nájsť nejaký význam. A tých pár posledných zimných dní využiť na oddych.

Nie som si istá, či je to tak všade navôlkol, alebo je to len môj pocit, že tieto dni sú tak akosi pochmúrne. Síce sa predlžujú a je stále viac svetla, ale celková nálada vo vzduchu je mierne depresívna. A možno aj viac ako mierne. Dnes som si to uvedomila naplno. Nechala som sa uniesť. Vonku bolo zamračené a dokonca začalo aj pršať. A ja som napriek tomu, že bol pondelok nevedela nájsť vnútornú silu, aby som naštartovala a pustila sa do práce. Mala som chuť schúliť sa do postele a celý deň prespať. To sa však nedá. A tak som sa celý deň premáhala a hľadala motiváciu k práci. Poobede už som to nevydržala a povedala si, že stačí.

Uvarila som si bylinkový čaj a rozhodla sa dať si pol hodinku relax. Ľahla som si a nechala na seba prúdiť lúče svetla. Je to svetlo z lampy, ktoré lieči. Zatvorila som oči a ihneď mi začali nabiehať myšlienky o tom, čo by som mala napísať. Bolo to veľmi príjemné a všetky starosti a nepekné myšlienky boli razom preč. Už veľmi dlho som nič nepísala.Takto som si pekne ležala pod svetlom pol hodinku. Bol to zázračný relax. Dovolím si povedať, že myšlienky, ktoré ma ťažili boli preč. Niekam odplávali do tmy a zrazu som mala jasno.

Sadla som za počítač a žačala písať. Prečo som tak dlho nepísala? Nebol čas? Výhovorka. Tú hodinku by som si predsa našla. Zamestnávala som sa však všemožnými vecami. Ale dnes nie , dnes chcem písať, dnes chcem tvoriť. Dnes chcem byť šťastná a plná radosti.

Mám uvarenú druhú šálku čaju, ktorú práve popíjam. Do uší mi hrá príjemná relaxačná hudba a ja sa dokonca tak trochu aj usmievam. Konečne sa cítim ako doma 🙂

Je pre nás naozaj to slnko také dôležité a dáva nám toľko energie? Predtým som si to neuvedomovala. Táto zima bola na počasie náročná. Dala zabrať nie len mysli ale aj telu. Každý druhý deň bolo inak a len ťažko som sa prispôsobovala čo ma stálo ešte viac energie, ktorá postupne ubúdala. Na dobíjanie nebol čas. Vlastne, spomínam si na leto. Na to ako bolo síce miestami šialene teplo, ale akú radosť mi robilo, že mi každý deň svietlili slnečné lúče do kancelárie, priamo na mňa. Väčšinou sa všetci čudovali ako to môžem vydržať. Môžem. Mne to robilo obrovskú radosť. Dobíjalo mi to energiu. Každý deň som vstávala aj zaspávala s úsmevom na perách a dokázala som stihnúť množstvo vecí. S priateľmi sme chodievali na dlhé prechádzky do lesa, kde sme načerpávali ešte aj túto energiu.

Prajem si, aby tu už bola jar, aby viac svietlilo slnko. Aby bolo vo vzduchu cítiť prísľuby nových začiatkov, nových pukov, kvetov, úrody.

Proste nech je SLNKO, SVETLO a z toho plynúca RADOSŤ.

A ja sa teším už teraz, že som späť a môžem zase tvoriť 🙂

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: