Krajina pohľadov


IMG_20140705_190001Cestou v autobuse som sledovala krajinu a oblohu. Kým bolo sychravo a zatiahnuté, sledovala som hory v opojení oblakov, stráne na úbočí a sem-tam som zahliadla aj skupinku srniek ako sa naháňajú. Počas jazdy nebolo jednoduché ich vzhliadnuť ale nechala som svoj zrak plynúť po krajine a postupne sa mi dostávala pod kožu. Mala som veľkú radosť z tých srniek, bolo to fantastické.

Sledovala som rozdiely a členitosť. Svetlé zelené lúky a polia v kontraste s tmavozelenými horami a sivou oblohou. Mrholilo a to dopĺňalo melancholickú atmosféru. Ako krajina postupovala os západu prichádzalo slnko. A tak pomedzi tie mraky vykuklo, najskôr sem-tam až postupne sa mraky kamsi stratili a bola len bledučko modrá obloha. Krajina odrazu dostala nový šat. Už nebola taká ponurá, farby žiarili. Dokonca som postrehla, že stromy sa už pripravujú na príchod jesene a ich vrcholky začínajú hrať farbami. Je to zatiaľ nepatrné, ale pozornému oku nadšenca prírody neunikne.

Lúky vystriedali polia a kopce sa strácali svoju výšku až miestami splývali s horizontom. Aj podľa krajiny spoznáte, v ktorej časti rodnej zeme sa nachádzate. Na severe a východe sú vysoké hory, v strede zas nižšie a na západe je väčšinou rovina. V nížine ale pribudlo pár oblakov. A tak som ich tiež začala sledovať. Všimla som si zaujímavé členenie. Vysoko na oblohe boli sivé oblaky ako taká ochranná sieť. Pod nimi malé biele chumáče cukrovej vaty, len tak voľne rozhádzané. Akoby tam ani nepatrili. Akoby si niekto odtrhol kúsok cukrovej vaty a nechal ho letieť vzduchom a trhal ďalšie kúsky. Z diaľky to vyzeralo úplne inak. Ako celok, ktorý “pláva” oblohou. Z bližšia to však bol úplne iný úkaz. Z pravej strany zasvietilo slnko a cez trhliny v nich vykúkalo. Bolo to ako oko, ktoré preniká všade, tak lúče prenikali cez medzery v mrakoch.

Ako sme sa pohybovali, menil sa aj ich vzhľad. Po okrajoch sa pavučina trhala a bledla a klesajúc k horizontu dostávala ružovú farbu. Ihneď mi napadlo, ako toto dokážem zachytiť na papier. Namaľovať to. Cesta sa však kľukatila a tak to čo som mala napravo ako čarovnú pavučinu, skončilo nado mnou ako sivý veľký mrak. Nie lákavý pohľad. Aj to slnko stratilo čaro.  Jeho lúče sa kamsi vytratili. V tej chvíli som si uvedomila, že je to stále ten istý útvar, možno sa len trochu roztiahol, ale ja som zmenila pozíciu voči nemu. “Nechala” som ho prerásť cez hlavu a zdalo sa mi, že je príliš tmavý a pochmúrny. Uvedomila som si, že je to tak aj v živote. Preniesla som to do toho svojho. Keď sa pozrieme na situácie s odstupom uvidíme aj jej tmavšie časti a aj tie svetlejšie. Spájajú sa v celok. Akonáhle sa však “postavíme” pod situáciu a necháme sa ňou pohltiť, vidíme len jednu stránku. Zablikala žiarovka nad mojou hlavou. Konečne som pochopila čo znamená pozerať sa na veci s nadhľadom, alebo odstupom. Vystúpiť spod mraku a pozrieť ho z rôznych strán.

Ďakujem príroda, za túto lekciu 🙂

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: