Návrat do mesta


lekno

V prírode som strávila niekoľko dní. Bola som sama v kľude a tichu. Keď som chcela spoločnosť, zbehla som ku známym, ktorí mali chalupu o niečo ďalej. Každý druhý, alebo tretí deň som sa prešla do mesta na nákup. Takto som urobila niekoľko tisíc krokov. Bolo to osviežujúce. Aj keď som sa spočiatku cítila unavená a z činností, ktoré som si dala na zoznam som neurobila takmer žiadne. Iba som ležala, oddychovala a čítala. Sem-tam niečo fotila alebo neskôr maľovala. Postupne som naberala silu. A chýbajúcu energiu.

Tak som sa podujala aj k fyzickej práci. Nie veľmi náročnej, ale všetko pekne postupne. Cítila som sa naozaj lepšie. Dokonca mi aj jedna priateľka povedala, že už počuje na mojom hlase, že je to lepšie, že hovorím sviežejšie. Predtým som vraj mala hlas úplne tichý a bez života, ako keby som sa úplne vzdávala. Tak ma to celkom potešilo.

Keď je človek sám so sebou má veľa priestoru na realizáciu. Prvé dní to išlo pomaly, naozaj som len čítala a ležala a jedla. K maľovaniu som sa dostala až po pár dňoch a aj to veľmi pomaly. Ako som sa však naštartovala už to išlo celkom dobre. A zvládla som aj náročnejšie predlohy. Ďalší dôvod byť so sebou o niečo viac spokojná 🙂

Celkovo to vnímam ako veľký posun, za tak krátku dobu sa pozbierať z dna na ktorom som bola. Myslím, že dôležitú úlohu naozaj zohralo prostredie a som šťastná, že som poslúchla rady a odišla z mesta. Prostredie, kde sa pohybujeme nás ovplyvňuje. Nie vždy má človek možnosti výberu na veľké sťahovanie. Môže si ale vybrať, kde bude tráviť svoj čas.

labutePri práci vo vinohrade som si spomenula na svoje detské časy, ako sme trávili prázdniny u babičky a dedka na západnom Slovensku. Mali obrovskú záhradu a k tomu ešte niekoľko vinohradov za dedinou. Ako deti sme museli pomáhať kde bolo treba. Pamätám si ale, že nie vždy sa nám chcelo. Radšej by sme sa s vrstovníkmi naháňali po ulici, alebo boli niekde vo vode. Veď bolo leto a mali sme prázdniny. No práca nás neminula a tak sme zberali ovocie, okopávali hriadky, pretrhávali hrozno a potom ho zberali. Keď sa na to pozriem dnes, ako deti sme si nevážili čo sme mali k dispozícii. Ale to sme vtedy ešte netušili. Dnes by som sa veľmi rada starala o takýto pozemok a dopestovávala si vlastné plodiny a delila sa o nadbytok s ostatnými. A koľko džemov a zaváranín sme porobili. Muselo to vystačiť pre všetky vnúčence na rok. Babka to teda mala spočítané, koľko treba pohárov, aby každému vyšlo. A že aj vyšlo. Dnes už vnímam, že takáto zmysluplná manuálna práca má svoj veľký význam v živote. Nielen, že robíte niečo užitočné, ale skvelo si prečistíte hlavu a prídete aj na iné myšlienky. Ste v spojení s prírodou. Dnes však veľa ľudí, a ja som patrila k nim, sa naháňa za prácou a keď ju má, tak sa jej odovzdá celkom. Možno z vďačnosti, že tú prácu má, možno z vidiny vlastného úspechu a kariérneho postupu. Dôvodov je veľa. Hlavne v mestách je to kancelárska práca, kde sedíme celé dni a víkendy premýšľame nad tým, čo ešte zlepšiť v práci. A aj keď si dáme oddychový víkend, tak národným športom ľudí vo veľkých mestách je nakupovanie a nákupné centrá. Alebo sa nahrnieme do jedného dvoch parkov, ktoré máme v okolí a tam sa potom doslova nedá hýbať.


Mám šťastie, že za panelákom, v ktorom bývam sa nachádza Chorvátske rameno. Je to síce malý kúsok prírody, ale bohatý na život. Našla som si tam svoje miestečko, kam sa rada vraciam, sadnem si na trávu a čítam knihu. Aj teraz, keď som mala lekárom určené vychádzky som vždy išla von a aspoň chvíľu sa prechádzala popri vode, alebo som si sadla k nej či pod strom. V rušnom, uponáhľanom meste priestor na oddych.

Keď som sa vracala späť do mesta po dňoch strávených v prírode, bolo to ťažké. Veru sa mi nechcelo ísť. Tesne po príchode ma zastihla ma búrka a predbúrkové dusno. Odrazu sa mi veľmi ťažko dýchalo. Doslova som lapala po dychu, ako keď som mala tie nepríjemné sny. Ruch, plné mesto, každý sa niekam ponáhľal. Cítila som sa akosi mimo. Nato začal padať dážď, všetci naokolo utekali niekam sa schovať a ja som tam stála na parkovisku a čakala na taxi a akosi mi ten dážď ani nevadil. Brala som to ako súčasť momentu.

Cestou a po príchode domov som sa rozhliadala okolo seba, pozerala som sa na ľudí a to čo robili. Uvedomila som si, že je veľmi jednoduché skĺznuť zase späť do starých koľají a nechať sa unášať mestom a jeho životom. Otázkou ale je či to naozaj chcem a či to je pre mňa dobré. Ihneď som si to vyhodnotila že nie je. A tak som sa doma pozrela na to čo mi robí radosť a pustila som sa do údržby byliniek, ktoré som pred odchodom nasadila. Hrabala som sa v zemi a otrhávala uschnuté lístky. Presádzala a premiestňovala.

ryba rybaVrámci vychádzok som si vyšla na obľúbené miesto. Prešla som sa popri ramene. Sledovala čo sa zmenilo za ten čas čo som tu nebola. Ľudia okolo mňa sa stále niekam ponáhľali. Všetci vzorne v rýchlom teple náhliac sa po chodníku. Ja som ich tam nechala a zbehla som úplne dole k vode a kráčala po tráve. Pozorovala som vodu a tajne dúfala, že sa mi podarí nejakú rybičku zazrieť. A veru sa mi ich poradilo vidieť hneď niekoľko. Žaby mi spod nôh (bola tam vysoká nepokosená tráva) odskakovali do vody a kvákali pekne nahlas. Otočila som sa na pohyb vo vode a uvidela korytnačku ako vystrkuje hlavu z vody a premýšľa či vyliezť von, alebo zostať radšej vo vode. Chvíľu si obzerala okolie a potom zaliezla späť. Stretla som aj tri rodinky labutí, každú so 4mi detičkami a aj kačky si tam s mláďatami plávali. A tých vtákov koľko lietalo navôkol. 

Toto všetko sa mi podarilo zazrieť ma malom ani nie kilometer veľkom úseku.

Teším sa, že mám tieto krásy pár krokov od domu. A aj keď nie som úplne v prírode, mám tu aspoň malý kúsok z nej. Miesto kde sa odreagujem a načerpám energiu 🙂

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: