Ticho života


OLYMPUS DIGITAL CAMERARáno otvorím okno a vonku je úplné ticho.

 

Ticho jednoduchého obyčajného života.

 

Ticho nabité zvukmi prírody.

 

Počujem ako vietor povieva lístím na stromoch, ako sa s ním hrá a čechorí ho. Ale len tak zľahúčka ako keď nadvihuje páperie a to potom slobodne lieta vzduchom. Ladne, pomaly. Hladí ho.

Na strome sedia vrabce a štebocú si čosi medzi sebou. Už sú hore dlho, počula som ich už oveľa skôr. Štebot je občasný, asi majú každý svoju prácu. V diaľke počujem zakrákať vranu a už ju vidím, ako si lieta vzduchom a sleduje zo svojej perspektívy, kde je aký ruch a kam by zosadla.

S pribúdajúcim časom sa aj slnko pomaly prediera cez oblaky a svojimi lúčmi hladí všetko na čo má práve dosah. Je svetlo, ale keď zasvieti slnko, je ešte svetlejšie a živšie. Zrána určite. Aj rastlinky sa tomu tešia a pomaly otvárajú svoje kvety aby prijali jeho lúče. A tiež včely, ktoré lietajú z kvetu na kvet. Na každom sa chvíľu zastavia, urobia čo potrebujú a letia o kúsoček ďalej, k ďalšiemu kvetu plnému peľu.

Motýle si dávajú preteky, alebo skôr štafetu, na jednom mieste sa stretnú a potom sa vymenia a už druhý ide prvý a tak dookola. Je to hra, ktorá ich baví a mňa baví ich sledovať.

Bylinky čo som včera zasadila sú dnes živšie a silnejšie, akoby sa tešili z toho miesta a čerstvého vzduchu, cítim ich vôňu keď prejdem popri nich.

Po stene lezie pavúk svojím tempom na miesto, ktoré je známe len jemu. Keď ho chvíľu pozorujem, zastane a čaká čo sa bude diať. Neskôr už nájdem pavučinu spletenú z jeho sietí a ranná rosa sa v nej v lúčoch slnka odráža.

Vykročím na trávu a pod nohami mi preskočí žabka, hneď aj odskáče do kríkov. Som na jej území, nečakala taký ruch a tak odišla do bezpečia. O niečo ďalej sa pohne tráva, to bude jašterička, zbadám ju na poslednú chvíľu. Je zelená ako tá tráva, má parádne maskovanie. Ušla mi.

Ešte je skoro ráno, no vídať tu aj slimákov, väčšinou ich stopy v tráve, treba si len počkať až zaprší a oni pekne vylezú zo svojich úkrytov.

Každým krokom sa učím byť tichšia a pokojnejšia, aby som splynula. Každým krokom a pohľadom vidím toho viac a viac. Je tu množstvo vecí, zvierat, príbehov na objavenie. Stačí mať dokorán otvorené oči a uši.

Proste taký obyčajný jednoduchý život v lone prírody. 🙂

Reklamy

One Response to Ticho života

  1. …milujem letné rána zaliate slnkom…len tak bosá vybehnem v nočnej košeli von na trávu pokrytú rannou rosou a vnímam celým telom energiu ktorá prúdi zovšadial…milujem to 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: